Štúrovo
Štúrovo je najjužnejším a najteplejším mestom na Slovensku. Leží na ľavom brehu Dunaja, na Slovensko Maďarskej hranici. Mesto, okrem rieky Dunaja obklopuje aj rieka Hron, ktorý sa vlieva do Dunaja na okraji mesta. Obe rieky sú rajom pre rybárov. Severovýchodne od mesta sa nachádza prírodná rezervácia Kováčovské kopce, v ktorých sa nachádza široká škála chránených rastlín a živočíchov a ponúka možnosť turistiky. Na severozápade mesto ohraničuje Vŕšok (Hegyfarok) vinohradnícka oblasť. Východne od mesta sa rozprestiera úrodná Podunajská nížina. Neďaleko mesta sa nachádzajú aj ďalšie prírodné pozoruhodnosti napr. Čenkovská lesostep, Čenkovský les, Kamenínske slanisko, Dreňová hora, alebo aj Chránené nálezisko Parížske močiare.
Štúrove, so svojimi cca 11000 obyvateľmi, je známe predovšetkým ako kúpeľne mesto. Termálne kúpalisko VADAŠ láka turistov so svojimi 7-mi vonkajšími a s 2-ma krytými bazénmi, s jedinečným bazénom s umelým vlnobitím na Slovensku, so sedačkovým bazénom, so šmýkačkami, športovými a kultúrnymi možnosťami.
Štúrovo so svojou výhodnou polohou poskytuje bohaté možnosti pre labužníkov historických pamiatok. Na Slovenskej strene rieky Dunaj sú to historické pamiatky barokový kaštieľ v Belej zariadený v štýle francúzskeho vidieka a románska rotunda v Bíni. Na maďarskej strane rieky Dunaj, hneď oproti mestu Štúrovo sa nachádza bývalé mesto kráľov, mesto Ostrihom s najväčšou Bazilikou v Maďarsku. Neďaleko je to aj do historického mestečka Visegrádu, Srbmi založeného mesta Szentendre, ale aj do hlavného mesta Maďarskej republiky do Budapešti.
Kostol sv. Imricha
Jediná chránená pamiatka mesta je barokový rímsko-katolícky farský kostol sv. Imrich z 18 str. Pôvodný ranobarokový kostol bol v roku 1791 prestavaný v neskorobarokovom štýle. V roku 1878 dal arcibiskup Ján Simor rozšíriť kostol s dvoma bočnými loďami. Počas 2 sv. vojny bol vážne poškodený, jeho rekonštrukcia sa uskutočnila v dvoch etapách: najprv v r. 1946 a potom v roku 1994.
Obraz hlavného oltára je dielom neznámeho umelca a zobrazuje sv. Imricha. Orgán kostola bol zhotovený v r. 1907 v budapeštianskej dielni majstra Ota Riegra. Zastavenia na krížovej ceste, ktoré zdobia vnútornú stenu kostola sú dielom miestneho rezbára. Svätyňu zdobia tri farebné sklenené okná.
V kostolnej záhrade sa nachádza kamenný kríz z r. 1800 a kamenná socha Jána Nepomuckého v barokovom slohu z r. 1807. Tiež tu môžeme vidieť barokovú kalváriu z r. 1766, ktorá stála pôvodne na križovatke ciest Hlavnej a Nánanskej.
Saxum Loquens – Skala, rozprávajúca o minulosti.
V parku, pred budovou Mestského úradu sa nachádza Skala, rozprávajúca o minulosti. Je to dielo sochára Gy. Bartusza z roku 1993. Dielo s bohatou symbolikou poukazuje na tri dôležité dátumy v živote mesta: 1075 – prvá písomná zmienka, rok 1543 – požiar a rok 1683 – bitka pri Parkane. Zbadáme na nej erb meste. Len máloktorí dokážu rozlúštiť symboliku erbu. Na prvý pohľad vidíme neskorogotický, dvojpoľný štít, ktorý je zakončený miernym špicom. To symbolizuje spojenie riek Hron a Dunaj. Klin v tvare trojuholníka, ktorý sa nachádza uprostred štíta, pripomína pôdorys mestského valu počas tureckých čias. V kline je umiestnená hlava kohúta, ktorá pripomína starý názov mesta – Kakath. Kohúti hrebienok symbolizujú najväčšie ničivé požiare v dejinách mesta (v rokoch 1529, 1532, 1543, 1595, 1683)
Pamätné tabule
Pamätná tabuľa Zsigmonda Sebőka sa nachádza na Hlavnej ulici na budove Klubu dôchodcov. Zsigmonda Sebőka pochádzal z Parkanyu a patrí medzi klasikov maďarskej mládežníckej literatúry. Preslávil sa svojimi dielami pre deti a mládež. Vo svojich dielach často spomínal aj svoje rodné mesto Párkány.
V rokoch1908-21 žil a pôsobil v Parkane významný lekár, historik a genealóg Dr Wertner Mór. Jeho pamätná tabuľa sa nachádza na pešej zóne. Narodil sa v Špačinciach pri Trnave. Je autorom mnohých vzácnych historických štúdií. Jeho hrob leží v židovskom cintoríne mesta.
Pešia zóna
Stavba pešej zóny sa uskutočnila v troch etapách. V prvej etape sa postavila hlavná časť pešej zóny, v druhej úsek medzi prvou časťou a dunajským nábrežím a v tretej etape pešia zóna na nábreží rieky Dunaja.
Celková cena investície bola 48 999 910,17 SK.
Hlavným projektantom bol Ing. arch. Ladislav Bakša. Zmluvnými dodávateľmi boli Rekomont UNI s.r.o. Želiezovce a Ján Beseda - AQUA Slovakia Bratislava.
Mestské Múzeum
V máji v roku 2004 bolo v meste otvorené mestské múzeum. Jeho zakladateľom je mesto Štúrovo. Múzeum je rozdelené na 2 časti. V prvých dvoch sálach sa konajú stále výstavy. Tie demonštrujú dejiny Štúrova a jeho okolia od praveku až po súčasnosť. Národopisná výstava ponúka nahliadnutie do ľudovej kultúry Štúrova a jeho okolia. Vystavené kroje a úžitkové predmety zobrazujú spôsob života a hospodárske zvyklosti tunajších ľudí. Na dvore múzea sú vystavené náradia sedliackeho hospodárstva. Ďalšia sála sa využíva pre dočasné výstavy. Múzeum má aj galériu osobnosti. Tá dáva priestor pre duchovné dedičstvo tých, ktorí svojimi skutkami alebo dielami preslávili toto mesto.
Most
Pri Parkane bol už pred stáročiami významný brod na Dunaji. V období tureckého panstva tu boli viackrát zničené a obnovené lodné mosty. V 18 str. tu stál tzv. „lietajúci“ most. Neskôr ho nahradil lodný most. V roku 1895 slávnostne odovzdali do prevádzky most Márie Valérie za prítomnosti vysokých vládnych a cirkevných hodnostárov. V júni 1919 počas bojov československých légií a vojsk Maďarskej republiky rád legionári vyhodili do vzduchu prvé pole mostu na parkanskej strane. Most bol začiatkom 20 rokov provizórne, potom v roku 1926 celkom obnovený. Koncom druhej svetovej vojny, na Vianoce v roku 1944 ustupujúce nemecké vojská vyhodili do vzduchu tri stredné polia mostu.
Až v roku 1999 bola podpísaná medzivládna dohoda o rekonštrukcii mosta. Stavebné práce sa začali v roku 2000 a 17 októbra 2001 bol most Márie Valérie slávnostne odovzdaný.
Most bol postavený za finančnej podpory Európskej únie, resp. vlád Slovenska a Maďarska.
Socha Sobieckeho
V októbri v roku 2008 odhalili bronzovú plastiku Sobieckeho na koni v nadživotnej veľkosti. Mesto si tým pripomenulo 325. výročie oslobodenia pôvodnej usadlosti Parkan spod tureckej nadvlády poľskými kráľovskými jednotkami.
Samotná socha meria 325 cm a je umiestnená na podstavci s fragmentmi rozlomeného kolesa a tureckého polmesiaca. Autorom je maďarský sochár Lajos Győrfy. Sochu dalo postaviť Občianske združenie Limes Anavum. Celkovo socha stala 166 000 EUR.
Štúrovo
